BONDOVKA
Pri rôznych príležitostiach sa snažím svojmu synovi Filipovi nenápadne vštepovať základy džentlmenstva. Napríklad, aby otvoril dvere na triede spolužiačke, s ktorou chodí každé ráno do školy, aby sa správal galantne, aspoň keď je u nás svokra a podobne.
ŎŎŎ
V nedeľu sme boli gratulovať mojej malej neteri k piatym narodeninám. Tieto okamihy obzvlášť milujem. Mladá dáma ho očakáva nahodená v krásnych šatách, vhodne doplnených trendovým bolerkom a on jej gratuluje s ružou na dlhej stopke. Býva na nich taký krásny pohľad.
ŎŎŎ
Zo začiatku Filip nemal pre moje džentlmenské vzdelávanie porozumenie. Veď v triede je cool robiť babám zle a vonku sa tiež treba chovať ako barbar. Raz sme si však pustili bondovku, ktorá mi v mojom zámere pomohla. Samozrejme, že ho najskôr oslovili nebezpečné scény, efekty, nadupané autá, technicky vyspelé pomôcky a iné hlúposti. No v neposlednom rade aj všestranne nadaný džentlmen v obleku. Úplne chápem, že si Filip pri sledovaní nevšímal detaily ako sako ušité na mieru, nohavice v dĺžke „akurát, motýlik a manžetové gombíky. Ale aspoň si už nemyslí, že oblek nosia iba suchári.
A mne to zatiaľ stačí. Pretože, keď ho raz v roku (nič netreba preháňať) vidím v bielej košelis naškrobeným límcom a v šmrncovnom saku, som z neho „namäkko“. Asi tak ako fanynky bondoviek z Jamesa.
SM
